Slovná zásoba
Piña či ananá? Ananás od šišky po kokteil
Ananás je po španielsky piña, len v Argentíne a Uruguaji ananá. Odkiaľ obe slová sú, ako ananás rastie a prečo piña colada znamená scedený ananás.
Po slovensky je to jednoduché: ananás. Rovnako mu hovoria Francúzi, Nemci, Taliani, Poliaci aj Švédi. Dva veľké jazyky však išli inou cestou. Angličtina má pineapple a španielčina piña.
Ani španielčina pritom nie je jednotná. V Madride, v Mexiku alebo v Lime si kúpiš piña, v Buenos Aires a v Montevideu ananá. A kokteil sa volá piña colada aj tam, kde na cenovke pri ovocí stojí ananá.
Vezmeme to od šišky po kokteil: kde sa hovorí čo, odkiaľ je slovo ananá, prečo Španieli pomenovali tropické ovocie po šiške, odkiaľ ananás je, ako rastie a čo má s piña coladou spoločné sitko.
Piña, alebo ananá
Piña sa hovorí v Španielsku a v sedemnástich krajinách Ameriky od Mexika po Čile. Ananá len v dvoch, v Argentíne a v Uruguaji. Slová sa líšia aj rodom: la piña je ženského rodu, el ananá mužského a v množnom čísle sú to los ananás. Tvar ananás pre jeden kus sa používa málo.
Tá hranica však nie je ostrá. Argentínsky potravinový kódex vedie ovocie pod menom „Ananá o Piña“. V argentínskom supermarkete nájdeš ananá na váhu a kúsok od neho Piña Gold: odrodu, ktorá sa pod menom piña golden predáva aj v Kolumbii a v Peru. Uruguajský veľkoobchod má v cenníku ananá Hawai, lenže k brazílskej odrode Pérola pripisuje do zátvorky (Piña). A v Paraguaji, kde sa hovorí piña, stojí ananá na dovážanom tovare, na vrecúšku s nápojom v prášku alebo na fľaši cideru.
Úrady to majú po svojom. V colnom sadzobníku má ananás riadok Piñas (ananás), a rovnako ho má zapísaný aj sadzobník Mercosuru, do ktorého patria Argentína a Uruguaj. Keď však uruguajská colnica píše dovozcom bežný obežník, stojí v ňom ananá.
Odkiaľ je slovo ananá
Slovo je z jazykov tupí-guaraní z Južnej Ameriky, kde sa plodu hovorilo naná. Do Európy ho priviezli Portugalci ako ananás a z portugalčiny sa dostalo do španielčiny aj do ďalších európskych jazykov.
Vytlačené ho máme od dvoch Francúzov, ktorí písali o Brazílii. André Thevet roku 1557 opísal plod, ktorým sa tamojší ľudia liečia: „volá sa nana„, je veľký ako stredne veľká tekvica a dookola vyzerá ako šiška. Dodal, že do Európy sa dá doviezť len zaváraný, pretože zrelý dlho nevydrží. Jean de Léry o dvadsaťjeden rokov neskôr píše už ananas a plod prirovnáva k stredne veľkému melónu.
Obe mená sa čoskoro stretli aj v slovníku. Guaraníjsko-španielsky slovník z roku 1639 má v jednej príkladovej vete guaraníjske nänä a v španielskom preklade piña.
Angličtina išla rovnakou cestou ako španielčina. Pineapple bola pôvodne šiška, doslova „borovicové jablko“, a až potom sa to slovo prenieslo na ovocie, ktoré šišku pripomína.
Prečo piña
Piña je po španielsky šiška. Slovo je z latinského pinea a to je odvodené od pinus, borovica. Španieli, ktorí ananás uvideli v Karibiku, preň nemali meno, a tak siahli po tom, čo im pripomínal. Konkrétneho autora to pomenovanie nemá. Prvý, kto ho zapísal, bol roku 1526 kronikár Gonzalo Fernández de Oviedo.
„Je tu ovocie, ktorému hovoria piñas,“ píše Oviedo. Rastie na rastline podobnej bodliaku a plod je „o málo menší než detská hlava“, pokrytý šupinami, aké majú šišky s píniovými orieškami, „lenže sa neoddeľujú ani neotvárajú“. Vonia lepšie než broskyne, jeden či dva kusy prevoňajú celý dom, a Oviedo si myslí, že je to jedno z najlepších ovocí na svete.
V rukopise, ktorý Oviedo písal neskôr, je ananás aj nakreslený. Text okolo kresby vysvetľuje, že meno dali plodu kresťania, teda Španieli, pretože šišku trochu pripomína. Rovnaké prirovnanie majú obaja Francúzi: comme une pomme de pin, ako šiška.
So Španielmi sa ananás dostal až na Filipíny a slovo piña tam dostalo ešte jeden význam. Z vlákien ananásových listov sa tam tká biela, priesvitná a veľmi jemná látka, ktorej sa hovorí tiež piña. Šijú sa z nej košele, šatky a šaty.
Odkiaľ ananás je
Pestovaný ananás vznikol z divého, ktorý dodnes rastie v nížinách na východ od Ánd, od severného pobrežia Južnej Ameriky po južnú Brazíliu a Paraguaj. Na juhu má plody malé a plné vlákien, na severe rastú aj formy s väčšími a dužinatejšími.
Kde presne si ho ľudia zdomácnili, isté nie je. Kedysi sa usudzovalo, že na juhu, v povodí riek Paraná a Paraguaj. Dnes sa usudzuje, že skôr na severe, na Guyanskej vysočine: je tam najväčšia rozmanitosť, rastú tam divé formy s veľkými plodmi a ľudia si tam dodnes prenášajú rastliny z lesa do záhrad. Najviac odrôd potom vzniklo v západnej Amazónii.
Odhad je aj vek. Najstaršie nálezy z peruánskeho pobrežia sú staré okolo tritisíc rokov a tie z mexického údolia Tehuacán sú ešte mladšie. Botanici napriek tomu usudzujú, že sa pestovaný ananás oddelil od divého pred šesťtisíc až desaťtisíc rokmi. Rozmnožuje sa takmer len odnožami, a vyšľachtiť takto odrody, s ktorými sa dalo obchodovať, muselo trvať tisíce rokov.
Keď do Ameriky doplávali Európania, pestoval sa ananás od Mexika a Antíl po Paraguaj. Kolumbus ho uvidel roku 1493 na ostrove Guadeloupe. Do konca 16. storočia už rástol v trópoch po celom svete.
Ako sa ananás pestuje
Ananás sa nesadí zo semien. Sadí sa z koruny, teda z chochola listov, ktorý z plodu v kuchyni vykrútiš, alebo z odnoží, ktoré rastlina vyháňa pod plodom, v pazuchách listov a pri zemi. Oviedo to roku 1526 opísal rovnako: korunu len dajú do zeme „a hneď sa ujme“. Semená zaujímajú len šľachtiteľov.
Potom sa čaká. Od sadenia po zber prejde pätnásť až dvadsaťdva mesiacov a za ten čas vyrastie na rastline jediný plod. Uprostred ružice listov vyženie stonku, na nej súkvetie a zo súkvetia ananás.
Po zbere už tá rastlina ďalší plod nedá. Všimol si to aj Oviedo: bodliak, na ktorom ananás vyrástol, po zbere „nie je na nič a viac plodov nedá“. Druhú úrodu dajú odnože. Pestovateľ ich na rastline nechá dve a o ďalších pätnásť až osemnásť mesiacov zberá znova, lenže menej. V jednom pokuse v Portoriku dal prvý zber 86 ton z hektára a druhý 45. Niekedy sa zberá ešte tretí alebo štvrtý raz, potom sa pole vyčistí a sadí sa nanovo. Na hektár sa zmestí 34 až 43 tisíc rastlín.
Aby pole dozrelo naraz, pestovatelia kvitnutie vyvolávajú. Prišlo sa na to náhodou: roku 1874 si na Azorách všimli, že ananásy po dyme do šiestich týždňov zakvitnú. Pôsobí v ňom etylén. Dym neskôr nahradil acetylén, karbid vápnika a napokon prípravky, z ktorých etylén vzniká.
Ananás chce teplo medzi 18 a 35 stupňami, kyslú priepustnú pôdu a nízku polohu. Zrážok znesie od 650 do 3 800 milimetrov ročne, len nesmie stáť v mokre. V chlade rastie pomaly a plod je kyslejší. V Ekvádore sa pestuje až do 2 300 metrov nad morom, ale horské ananásy nie sú také sladké ako tie od pobrežia.
A ešte kolibríky. Sú hlavnými opeľovačmi ananásu a po opelení sú v plode tvrdé semená, o ktoré nikto nestojí. Na Havaji sú preto kolibríky zakázané.
Najviac ananásov dnes zberá Kostarika: v roku 2024 to bolo vyše troch miliónov ton zo svetových necelých tridsiatich. Hneď za ňou sú Filipíny a Indonézia. V Kostarike rastie ananás na 53-tisíc hektároch.
Piña colada
Colar znamená cediť, teda pustiť tekutinu cez plátno alebo sitko. Colada je scedená. Piña colada je doslova scedený ananás, a presne tým pôvodne bola. Na Kube sa tak hovorilo čerstvej ananásovej šťave, vytlačenej, scedenej a osladenej, niekedy s kokosovou vodou. Alkohol v nej nebol.
Rum sa do nej dostal skôr, než vznikol dnešný kokteil. Americký časopis Travel písal roku 1922 z Kuby, že najlepšia zo všetkého je piña colada: šťava z dokonale zrelého ananásu, rýchlo pretrepaná s ľadom, cukrom, limetkou a rumom Bacardí. Kokos v nej nie je. V roku 1950 už denník New York Times opisuje kubánsku piña coladu ako rum, ananás a kokosové mlieko.
Dnešná podoba je z Portorika a stojí na konzerve. Po vojne sa tam začal vyrábať sladený kokosový krém Coco López a niekto ho v San Juane zmiešal s ananásovou šťavou a rumom. Kto a kedy, o to sa vedie spor. Hotel Caribe Hilton hovorí, že to bol roku 1954 jeho barman Ramón Marrero, zvaný Monchito. Reštaurácia Barrachina v starom San Juane si dala na stenu mramorovú tabuľu, podľa ktorej tam piña coladu roku 1963 vytvoril Ramón Portas Mingot. Ani jeden dátum nie je bez ťažkostí. O Barrachine písali noviny ešte roku 1965 ako o novej reštaurácii a v reklamách hotela z päťdesiatych rokov sa kokos s ananásom v jednom pohári neobjavuje. Isté je, že koncom šesťdesiatych rokov sa piña colada s rumom rozletela do sveta a že ju Portoriko roku 1978 vyhlásilo za svoj národný nápoj.
Recept Medzinárodnej barmanskej asociácie je krátky: 50 ml bieleho rumu, 30 ml kokosového krému a 50 ml čerstvej ananásovej šťavy, rozmixovať s ľadom. Namiesto šťavy môžeš dať štyri plátky čerstvého ananásu. Všimni si dve veci. Šťava má byť čerstvá a kokosový krém je ten hustý a sladený z konzervy, nie kokosové mlieko. Cediť dnes nič nemusíš, mixér si poradí. Meno si však stále pamätá ananás, ktorý niekto rozkrojil, vytlačil a precedil, a krabicový džús s ním nemá spoločné nič.
A ako je to tam, kde sa ovociu hovorí ananá? Kokteil sa nepremenoval. Argentínsky supermarket predáva pulpa de ananá para coctel, ananásovú dreň na kokteily, a v tej istej ponuke coctel piña colada. Barman z uruguajského letoviska Aguas Dulces rozprával novinárom, ako vymyslel nový drink z ananásu a likéru Amarula. Suroviny mal poruke: Por la piña colada ya tenemos el ananá. Kvôli piña colade už ananás máme.
Slovíčka na trh a do baru
Na trhu vystačíš s dvoma slovami a s tým, že vieš, v ktorej krajine stojíš. Pri bare stačí jedno a platí všade.
| Po španielsky | Po slovensky |
|---|---|
| piña f | ananás; aj šiška |
| ananá m, ananás mpl | ananás (Argentína, Uruguaj) |
| jugo de piña m, jugo de ananá m | ananásová šťava |
| piña en rodajas f | ananás v plátkoch |
| piña en almíbar f | ananás v sirupe, kompót |
| colar | cediť |
| piña colada f | piña colada, doslova scedený ananás |
| tepache m | mexický kvasený nápoj z ananásu a cukru |
Piña aj ananá sú správne, závisí len od toho, kde si ananás pýtaš. Španielčina je takých dvojíc plná a na hodinách na ne príde reč skoro, v skupinových kurzoch aj pri individuálnej výučbe.
- Thevetov drevorez — Nana Thevet 1557 89v, André Thevet, Les Singularitez de la France antarctique (1557), voľné dielo.
- Oviedova kresba — Drawing of pineapple from Oviedo, Natural y general hystoria, Gonzalo Fernández de Oviedo, rukopis v Huntington Library (1539 až 1548), voľné dielo.
- Divý ananás — Ananas ananassoides, João Medeiros, CC BY 2.0.
- Súkvetie — Pineapple flower in Thailand, Celouu78, CC BY-SA 3.0.
- Plod na rastline — AnanasComosusOnPlant, Markus Leupold-Löwenthal, CC BY-SA 3.0.
- Pole v Portoriku — Puerto Rico – Pineapple field, Attilio Moscioni, pohľadnica okolo roku 1920, voľné dielo.
- Tabuľa na Barrachine — Piña Colada plate in Old San Juan, Puerto Rico, Alessandro Cai (OliverZena), december 2007, voľné dielo.
- Mapa je vlastná kresba; hranice štátov sú z Natural Earth, voľné dielo.
- Mená podľa krajín: katalógy tamojších obchodov a veľkoobchodné cenníky, stav k 21. 11. 2026; Código Alimentario Argentino (Boletín Oficial, 17. 4. 2019); Unidad Agroalimentaria Metropolitana (Montevideo), cenník z 9. 11. 2026; Dirección Nacional de Aduanas (Uruguaj), Comunicado 16/2025; sadzobník Mercosuru podľa uruguajského dekrétu 515/2021. Real Academia Española a ASALE, Diccionario de la lengua española, heslá piña, ananás a colar; Diccionario panhispánico de dudas, heslo ananá; Diccionario de americanismos.
- Pôvod slov: André Thevet, Les Singularitez de la France antarctique (1557), kap. 46; Jean de Léry, Histoire d'un voyage faict en la terre du Brésil (1578), kap. 13; Antonio Ruiz de Montoya, Tesoro de la lengua guaraní (1639); W. Pfeifer, Etymologisches Wörterbuch des Deutschen, heslo Ananas. Gonzalo Fernández de Oviedo, Sumario de la natural historia de las Indias (1526).
- Pôvod a domestikácia: C. R. Clement a kol., Origin and Domestication of Native Amazonian Crops, Diversity 2 (2010).
- Pestovanie: Julia F. Morton, Pineapple, in Fruits of Warm Climates (1987); CANAPEP (Kostarika); FAOSTAT, úroda roku 2024.
- Piña colada: Wayne Curtis, heslo Piña Colada, in The Oxford Companion to Spirits and Cocktails; International Bartenders Association, Piña Colada; Travel, december 1922; The New York Times, 16. 4. 1950; Montevideo Portal, 24. 2. 2026.
Časté otázky
Ako sa po španielsky povie ananás?
Prečo sa ananás po španielsky volá piña?
Odkiaľ je slovo ananás?
Čo znamená piña colada?
Volá sa piña colada rovnako aj v Argentíne?
Ako dlho rastie ananás a koľko má plodov?
Odkiaľ ananás pochádza?
Témy článku Varianty španielčiny
Zdieľať článok
Čo čítať ďalej
Slovná zásoba
Bolígrafo či birome? Pero a jeho mená
Guľôčkové pero je po španielsky bolígrafo, birome, pluma, lapicero aj esfero. Kde ktoré slovo začuješ, pri čom sa dá pomýliť a kto bol László Bíró.
Slovná zásoba
Aguacate či palta? Avokádo od slova po kôstku
Avokádo je po španielsky aguacate aj palta. Kde ktoré, čo je pravdy na semenníkoch a advokátovi, ako spoznáš zrelé a ako vybrať kôstku a neporezať sa.
Slovná zásoba
Rubio: blond slovo, ktoré bývalo červené
Španielske rubio dnes znamená blond, lenže vzniklo z latinského slova pre červenú. Prečo je rubia blondína, svetlé pivo aj hrdzavá krava z Galície?