Slovná zásoba

Piña či ananá? Ananás od šišky po kokteil

12 min čítania

Ananás je po španielsky piña, len v Argentíne a Uruguaji ananá. Odkiaľ obe slová sú, ako ananás rastie a prečo piña colada znamená scedený ananás.

Po slovensky je to jednoduché: ananás. Rovnako mu hovoria Francúzi, Nemci, Taliani, Poliaci aj Švédi. Dva veľké jazyky však išli inou cestou. Angličtina má pineapple a španielčina piña.

Ani španielčina pritom nie je jednotná. V Madride, v Mexiku alebo v Lime si kúpiš piña, v Buenos Aires a v Montevideu ananá. A kokteil sa volá piña colada aj tam, kde na cenovke pri ovocí stojí ananá.

Vezmeme to od šišky po kokteil: kde sa hovorí čo, odkiaľ je slovo ananá, prečo Španieli pomenovali tropické ovocie po šiške, odkiaľ ananás je, ako rastie a čo má s piña coladou spoločné sitko.

Piña, alebo ananá

Piña sa hovorí v Španielsku a v sedemnástich krajinách Ameriky od Mexika po Čile. Ananá len v dvoch, v Argentíne a v Uruguaji. Slová sa líšia aj rodom: la piña je ženského rodu, el ananá mužského a v množnom čísle sú to los ananás. Tvar ananás pre jeden kus sa používa málo.

Kde sa ananásu hovorí piña a kde ananá Mapa španielsky hovoriacich krajín Ameriky s výrezom Španielska; výrez leží cez Brazíliu, o ktorej mapa nič nehovorí. Piña sa hovorí v Španielsku, v Mexiku, v celej Strednej Amerike, na Kube, v Dominikánskej republike, v Portoriku, vo Venezuele, v Kolumbii, v Ekvádore, v Peru, v Bolívii, v Paraguaji a v Čile. Ananá sa hovorí v Argentíne a v Uruguaji. México Perú Bolivia Argentina Cuba Stredná Amerika Venezuela Colombia Ecuador Chile Uruguay Paraguay Španielsko piña piña ananá
Ananá sa hovorí len v Argentíne a v Uruguaji, všade inde piña.

Tá hranica však nie je ostrá. Argentínsky potravinový kódex vedie ovocie pod menom „Ananá o Piña“. V argentínskom supermarkete nájdeš ananá na váhu a kúsok od neho Piña Gold: odrodu, ktorá sa pod menom piña golden predáva aj v Kolumbii a v Peru. Uruguajský veľkoobchod má v cenníku ananá Hawai, lenže k brazílskej odrode Pérola pripisuje do zátvorky (Piña). A v Paraguaji, kde sa hovorí piña, stojí ananá na dovážanom tovare, na vrecúšku s nápojom v prášku alebo na fľaši cideru.

Úrady to majú po svojom. V colnom sadzobníku má ananás riadok Piñas (ananás), a rovnako ho má zapísaný aj sadzobník Mercosuru, do ktorého patria Argentína a Uruguaj. Keď však uruguajská colnica píše dovozcom bežný obežník, stojí v ňom ananá.

Odkiaľ je slovo ananá

Slovo je z jazykov tupí-guaraní z Južnej Ameriky, kde sa plodu hovorilo naná. Do Európy ho priviezli Portugalci ako ananás a z portugalčiny sa dostalo do španielčiny aj do ďalších európskych jazykov.

Vytlačené ho máme od dvoch Francúzov, ktorí písali o Brazílii. André Thevet roku 1557 opísal plod, ktorým sa tamojší ľudia liečia: „volá sa nana„, je veľký ako stredne veľká tekvica a dookola vyzerá ako šiška. Dodal, že do Európy sa dá doviezť len zaváraný, pretože zrelý dlho nevydrží. Jean de Léry o dvadsaťjeden rokov neskôr píše už ananas a plod prirovnáva k stredne veľkému melónu.

Starý drevorez: pretiahnutý plod pokrytý šupinami ako šiška, na stonke s úzkymi ostnatými listami; hore má namiesto jednej koruny tri malé ružice
Ananás v knihe Andrého Theveta z roku 1557, kde je vytlačené slovo nana. Plod je pretiahnutý a šupinatý ako šiška a hore má namiesto jednej koruny tri malé ružice.

Obe mená sa čoskoro stretli aj v slovníku. Guaraníjsko-španielsky slovník z roku 1639 má v jednej príkladovej vete guaraníjske nänä a v španielskom preklade piña.

Angličtina išla rovnakou cestou ako španielčina. Pineapple bola pôvodne šiška, doslova „borovicové jablko“, a až potom sa to slovo prenieslo na ovocie, ktoré šišku pripomína.

Prečo piña

Piña je po španielsky šiška. Slovo je z latinského pinea a to je odvodené od pinus, borovica. Španieli, ktorí ananás uvideli v Karibiku, preň nemali meno, a tak siahli po tom, čo im pripomínal. Konkrétneho autora to pomenovanie nemá. Prvý, kto ho zapísal, bol roku 1526 kronikár Gonzalo Fernández de Oviedo.

„Je tu ovocie, ktorému hovoria piñas,“ píše Oviedo. Rastie na rastline podobnej bodliaku a plod je „o málo menší než detská hlava“, pokrytý šupinami, aké majú šišky s píniovými orieškami, „lenže sa neoddeľujú ani neotvárajú“. Vonia lepšie než broskyne, jeden či dva kusy prevoňajú celý dom, a Oviedo si myslí, že je to jedno z najlepších ovocí na svete.

List starého rukopisu: perokresba ananásu s korunou a ružicou listov pri zemi, okolo hustý ručne písaný text a na pravom okraji poznámka
Ananás v rukopise Oviedových dejín Indií z rokov 1539 až 1548. Na okraji vpravo stojí Pintura de la piña, obrázok šišky.

V rukopise, ktorý Oviedo písal neskôr, je ananás aj nakreslený. Text okolo kresby vysvetľuje, že meno dali plodu kresťania, teda Španieli, pretože šišku trochu pripomína. Rovnaké prirovnanie majú obaja Francúzi: comme une pomme de pin, ako šiška.

So Španielmi sa ananás dostal až na Filipíny a slovo piña tam dostalo ešte jeden význam. Z vlákien ananásových listov sa tam tká biela, priesvitná a veľmi jemná látka, ktorej sa hovorí tiež piña. Šijú sa z nej košele, šatky a šaty.

Odkiaľ ananás je

Pestovaný ananás vznikol z divého, ktorý dodnes rastie v nížinách na východ od Ánd, od severného pobrežia Južnej Ameriky po južnú Brazíliu a Paraguaj. Na juhu má plody malé a plné vlákien, na severe rastú aj formy s väčšími a dužinatejšími.

Drobné ružové súkvetie divého ananásu na tenkej belavej stonke, s malou korunkou hore a úzkymi ostnatými listami
Divý ananás v kvete, snímka z Brasílie. Z takýchto rastlín s drobnými vláknitými plodmi vyšľachtili Indiáni dnešné ovocie.

Kde presne si ho ľudia zdomácnili, isté nie je. Kedysi sa usudzovalo, že na juhu, v povodí riek Paraná a Paraguaj. Dnes sa usudzuje, že skôr na severe, na Guyanskej vysočine: je tam najväčšia rozmanitosť, rastú tam divé formy s veľkými plodmi a ľudia si tam dodnes prenášajú rastliny z lesa do záhrad. Najviac odrôd potom vzniklo v západnej Amazónii.

Odhad je aj vek. Najstaršie nálezy z peruánskeho pobrežia sú staré okolo tritisíc rokov a tie z mexického údolia Tehuacán sú ešte mladšie. Botanici napriek tomu usudzujú, že sa pestovaný ananás oddelil od divého pred šesťtisíc až desaťtisíc rokmi. Rozmnožuje sa takmer len odnožami, a vyšľachtiť takto odrody, s ktorými sa dalo obchodovať, muselo trvať tisíce rokov.

Keď do Ameriky doplávali Európania, pestoval sa ananás od Mexika a Antíl po Paraguaj. Kolumbus ho uvidel roku 1493 na ostrove Guadeloupe. Do konca 16. storočia už rástol v trópoch po celom svete.

Ako sa ananás pestuje

Ananás sa nesadí zo semien. Sadí sa z koruny, teda z chochola listov, ktorý z plodu v kuchyni vykrútiš, alebo z odnoží, ktoré rastlina vyháňa pod plodom, v pazuchách listov a pri zemi. Oviedo to roku 1526 opísal rovnako: korunu len dajú do zeme „a hneď sa ujme“. Semená zaujímajú len šľachtiteľov.

Potom sa čaká. Od sadenia po zber prejde pätnásť až dvadsaťdva mesiacov a za ten čas vyrastie na rastline jediný plod. Uprostred ružice listov vyženie stonku, na nej súkvetie a zo súkvetia ananás.

Mladé súkvetie ananásu uprostred ružice dlhých listov: sivozelená šiška s červenými listeňmi, medzi nimi drobné fialové kvety, hore malá korunka
Mladé súkvetie. Ananás je zrastenina mnohých plodov a každé očko na šupke vzniklo z jedného z tých fialových kvetov.
Zelený nezrelý ananás s korunou na stonke uprostred ružice dlhých sivozelených listov
Jedna rastlina, jeden plod. Kostarika.

Po zbere už tá rastlina ďalší plod nedá. Všimol si to aj Oviedo: bodliak, na ktorom ananás vyrástol, po zbere „nie je na nič a viac plodov nedá“. Druhú úrodu dajú odnože. Pestovateľ ich na rastline nechá dve a o ďalších pätnásť až osemnásť mesiacov zberá znova, lenže menej. V jednom pokuse v Portoriku dal prvý zber 86 ton z hektára a druhý 45. Niekedy sa zberá ešte tretí alebo štvrtý raz, potom sa pole vyčistí a sadí sa nanovo. Na hektár sa zmestí 34 až 43 tisíc rastlín.

Aby pole dozrelo naraz, pestovatelia kvitnutie vyvolávajú. Prišlo sa na to náhodou: roku 1874 si na Azorách všimli, že ananásy po dyme do šiestich týždňov zakvitnú. Pôsobí v ňom etylén. Dym neskôr nahradil acetylén, karbid vápnika a napokon prípravky, z ktorých etylén vzniká.

Ananás chce teplo medzi 18 a 35 stupňami, kyslú priepustnú pôdu a nízku polohu. Zrážok znesie od 650 do 3 800 milimetrov ročne, len nesmie stáť v mokre. V chlade rastie pomaly a plod je kyslejší. V Ekvádore sa pestuje až do 2 300 metrov nad morom, ale horské ananásy nie sú také sladké ako tie od pobrežia.

A ešte kolibríky. Sú hlavnými opeľovačmi ananásu a po opelení sú v plode tvrdé semená, o ktoré nikto nestojí. Na Havaji sú preto kolibríky zakázané.

Čiernobiela pohľadnica: pole ananásov v dlhých radoch až po obzor, medzi nimi robotníci v klobúkoch, v pozadí kopce; dole nápis Pineapple Field, Puerto Rico
Ananásové pole v Portoriku okolo roku 1920. Na tomto ostrove sa neskôr stretol ananás s kokosom a rumom.

Najviac ananásov dnes zberá Kostarika: v roku 2024 to bolo vyše troch miliónov ton zo svetových necelých tridsiatich. Hneď za ňou sú Filipíny a Indonézia. V Kostarike rastie ananás na 53-tisíc hektároch.

Piña colada

Colar znamená cediť, teda pustiť tekutinu cez plátno alebo sitko. Colada je scedená. Piña colada je doslova scedený ananás, a presne tým pôvodne bola. Na Kube sa tak hovorilo čerstvej ananásovej šťave, vytlačenej, scedenej a osladenej, niekedy s kokosovou vodou. Alkohol v nej nebol.

Rum sa do nej dostal skôr, než vznikol dnešný kokteil. Americký časopis Travel písal roku 1922 z Kuby, že najlepšia zo všetkého je piña colada: šťava z dokonale zrelého ananásu, rýchlo pretrepaná s ľadom, cukrom, limetkou a rumom Bacardí. Kokos v nej nie je. V roku 1950 už denník New York Times opisuje kubánsku piña coladu ako rum, ananás a kokosové mlieko.

Dnešná podoba je z Portorika a stojí na konzerve. Po vojne sa tam začal vyrábať sladený kokosový krém Coco López a niekto ho v San Juane zmiešal s ananásovou šťavou a rumom. Kto a kedy, o to sa vedie spor. Hotel Caribe Hilton hovorí, že to bol roku 1954 jeho barman Ramón Marrero, zvaný Monchito. Reštaurácia Barrachina v starom San Juane si dala na stenu mramorovú tabuľu, podľa ktorej tam piña coladu roku 1963 vytvoril Ramón Portas Mingot. Ani jeden dátum nie je bez ťažkostí. O Barrachine písali noviny ešte roku 1965 ako o novej reštaurácii a v reklamách hotela z päťdesiatych rokov sa kokos s ananásom v jednom pohári neobjavuje. Isté je, že koncom šesťdesiatych rokov sa piña colada s rumom rozletela do sveta a že ju Portoriko roku 1978 vyhlásilo za svoj národný nápoj.

Mramorová tabuľa na stene so španielskym a anglickým nápisom: La casa donde nació la piña colada en el año 1963 por don Ramón Portas Mingot
Tabuľa na reštaurácii Barrachina v starom San Juane, snímka z roku 2007: „Dom, kde sa roku 1963 zrodila piña colada.“ Hotel Caribe Hilton v tom istom meste tvrdí, že uňho vznikla o deväť rokov skôr.

Recept Medzinárodnej barmanskej asociácie je krátky: 50 ml bieleho rumu, 30 ml kokosového krému a 50 ml čerstvej ananásovej šťavy, rozmixovať s ľadom. Namiesto šťavy môžeš dať štyri plátky čerstvého ananásu. Všimni si dve veci. Šťava má byť čerstvá a kokosový krém je ten hustý a sladený z konzervy, nie kokosové mlieko. Cediť dnes nič nemusíš, mixér si poradí. Meno si však stále pamätá ananás, ktorý niekto rozkrojil, vytlačil a precedil, a krabicový džús s ním nemá spoločné nič.

A ako je to tam, kde sa ovociu hovorí ananá? Kokteil sa nepremenoval. Argentínsky supermarket predáva pulpa de ananá para coctel, ananásovú dreň na kokteily, a v tej istej ponuke coctel piña colada. Barman z uruguajského letoviska Aguas Dulces rozprával novinárom, ako vymyslel nový drink z ananásu a likéru Amarula. Suroviny mal poruke: Por la piña colada ya tenemos el ananá. Kvôli piña colade už ananás máme.

Slovíčka na trh a do baru

Na trhu vystačíš s dvoma slovami a s tým, že vieš, v ktorej krajine stojíš. Pri bare stačí jedno a platí všade.

Po španielsky Po slovensky
piña f ananás; aj šiška
ananá m, ananás mpl ananás (Argentína, Uruguaj)
jugo de piña m, jugo de ananá m ananásová šťava
piña en rodajas f ananás v plátkoch
piña en almíbar f ananás v sirupe, kompót
colar cediť
piña colada f piña colada, doslova scedený ananás
tepache m mexický kvasený nápoj z ananásu a cukru

Piña aj ananá sú správne, závisí len od toho, kde si ananás pýtaš. Španielčina je takých dvojíc plná a na hodinách na ne príde reč skoro, v skupinových kurzoch aj pri individuálnej výučbe.

Časté otázky

Ako sa po španielsky povie ananás?
Takmer všade la piña: v Španielsku, v Mexiku, v Strednej Amerike, v Karibiku aj vo väčšine Južnej Ameriky. V Argentíne a v Uruguaji je to el ananá, v množnom čísle los ananás. Oboje je správne. Hranica nie je ostrá: aj v Argentíne sa odroda Gold predáva ako piña.
Prečo sa ananás po španielsky volá piña?
Piña je po španielsky šiška. Španieli, ktorí ovocie uvideli v Karibiku, preň nemali meno a pomenovali ho podľa toho, čo im pripomínalo. Ako prvý to slovo roku 1526 zapísal kronikár Gonzalo Fernández de Oviedo. Rovnako vzniklo anglické pineapple, pôvodne tiež šiška.
Odkiaľ je slovo ananás?
Z jazykov tupí-guaraní z Južnej Ameriky, kde sa plodu hovorilo naná. Portugalci slovo priviezli do Európy ako ananás a z portugalčiny sa dostalo do španielčiny aj do ďalších európskych jazykov. Francúz André Thevet ho roku 1557 vytlačil v tvare nana.
Čo znamená piña colada?
Doslova scedený ananás: colar je cediť. Na Kube sa tak pôvodne hovorilo čerstvej ananásovej šťave, vytlačenej, scedenej a osladenej, bez alkoholu. Dnešný kokteil s rumom a kokosovým krémom vznikol v Portoriku; hotel Caribe Hilton uvádza rok 1954, reštaurácia Barrachina rok 1963.
Volá sa piña colada rovnako aj v Argentíne?
Áno. V Argentíne a v Uruguaji sa ovociu hovorí ananá, ale kokteil zostal piña colada. V argentínskom obchode tak nájdeš pulpa de ananá aj piña colada v jednej ponuke.
Ako dlho rastie ananás a koľko má plodov?
Od sadenia po zber prejde pätnásť až dvadsaťdva mesiacov a rastlina za ten čas dá jediný plod. Nesadí sa zo semien, ale z koruny plodu alebo z odnoží. Druhú, menšiu úrodu dajú odnože o ďalších pätnásť až osemnásť mesiacov.
Odkiaľ ananás pochádza?
Z Južnej Ameriky. Divý predok rastie v nížinách na východ od Ánd. Kde presne ho ľudia zdomácnili, isté nie je: kedysi sa usudzovalo, že v povodí riek Paraná a Paraguaj, dnes skôr že na Guyanskej vysočine. Stalo sa to pravdepodobne pred šesťtisíc až desaťtisíc rokmi.

Témy článku Varianty španielčiny

Zdieľať článok

Čo čítať ďalej

Slovná zásoba

Bolígrafo či birome? Pero a jeho mená

Guľôčkové pero je po španielsky bolígrafo, birome, pluma, lapicero aj esfero. Kde ktoré slovo začuješ, pri čom sa dá pomýliť a kto bol László Bíró.

8 min čítania

Slovná zásoba

Aguacate či palta? Avokádo od slova po kôstku

Avokádo je po španielsky aguacate aj palta. Kde ktoré, čo je pravdy na semenníkoch a advokátovi, ako spoznáš zrelé a ako vybrať kôstku a neporezať sa.

21 min čítania

Slovná zásoba

Rubio: blond slovo, ktoré bývalo červené

Španielske rubio dnes znamená blond, lenže vzniklo z latinského slova pre červenú. Prečo je rubia blondína, svetlé pivo aj hrdzavá krava z Galície?

8 min čítania

Prejsť nahor