Rubio: blond slovo, ktoré bývalo červené

V bare si objednáš cerveza rubia a dostaneš svetlé pivo. V barcelonskom útulku hľadá domov gato rubio a na fotke je ryšavý kocúr. V Galícii sa pasú kravy plemena Rubia Gallega a sú hrdzavé. A rubia je, samozrejme, aj blondína.

Vyzerá to ako štyri farby na jedno slovo. Farba je to však jedna, len sa za dvetisíc rokov posunula. Na začiatku bola červená.

Po latinsky to bola červená

Latinčina mala na červenú niekoľko slov. Základné bolo ruber. Z toho istého základu vzniklo rubeus, písané aj robeus, a znamenalo červený alebo červenkastý.

Rímsky učenec Varro spísal v 1. storočí pred naším letopočtom príručku o hospodárení a radí v nej, akú farbu má mať dobrý dobytok. Najlepšia je podľa neho čierna a hneď po nej robeus. Kravy nebývajú červené ako paradajka, Varro tým myslel hrdzavú srsť. K tým kravám sa ešte vrátime, pretože pri nich to slovo vydržalo dodnes.

Príbuzné slová poznáš aj zo slovenčiny. Rubín je červený kameň, rubrika sa volá podľa nadpisov, ktoré sa v rukopisoch písali červenou, a rubeola je lekársky názov ružienky. Španielčina má z tej istej rodiny rubí, rubéola a rubor, rumenec.

Ako sa z červenej stala zlatá

Na plavé vlasy mala latinčina vlastné slovo, flavus. To sa z hovorenej reči vytratilo a nijaký románsky jazyk ho ako bežné slovo nezdedil. Zostalo po ňom meno Flavius, španielske knižné flavo a v chémii flavonoidy, žlté rastlinné farbivá.

Po flavus zostalo prázdne miesto a každý jazyk ho zaplnil inak. Francúzština, taliančina a rumunčina siahli po slove z rodiny blond, o ňom o chvíľu. Španielčina na to miesto posunula rubio.

Išlo to ľahko, pretože rubeus nikdy neznamenalo iba sýtu červenú. Patrila k nemu aj hrdzavá srsť a od hrdzavej je k zlatej len o odtieň ďalej. Španielčina mala navyše na červenú ešte druhé slovo, rojo z latinského russus. Dve slová pre tú istú farbu sa vedľa seba dlho neudržia. Jazykovedci, ktorí zostavujú slovník španielskych miestnych názvov, to opisujú tak, že sa obe významovo rozišli, aby si neprekážali. Na rojo napokon zostala červená, na rubio zlatá.

V slovníku španielskej akadémie ten posun vidno dodnes. Rubio je tam farba „žltkastá, podobná zlatu“. Rubicundo je „rubio, ktoré prechádza do červena“. A pri slove rojo stojí popri červenej ešte jeden význam, o vlasoch: „veľmi živé rubio“. Ostrá hranica medzi oboma farbami teda nie je ani dnes.

Tú istú cestu prešlo mimochodom jedno slovo v češtine. Rusý je podľa českého slovníka svetložltý so zlatistým alebo hrdzavým odtieňom a hovorí sa to takmer len o vlasoch. Pochádza pritom z toho istého pradávneho koreňa ako české rudý, červený, a ten koreň má čeština spoločný s latinským ruber.

Čo sa s tým slovom stalo inde

Na ostatných románskych jazykoch vidno, aká veľká výnimka španielčina je. Latinské rubeus zdedili takmer všetky a takmer všade zostalo pri červenej alebo pri hrdzavej.

Galícijčina a španielčina majú to isté slovo a inú farbu: un bolígrafo rubio je v Galícii červené pero. Portugalec povie ruivo o ryšavcovi. Talianske roggio nájdeš u Danteho, v bežnej reči ho dávno vystriedalo rosso. Rumunské roib sa dnes hovorí iba o koňovi.

Najlepšie to vidno na katalánčine. Latinčina mala na červenú popri rubeus aj už spomenuté russus. Španielčina z prvého urobila blond, rubio, a z druhého červenú, rojo. Katalánčina ich rozdala naopak: z rubeus má červenú, roig, a z russus blond, ros. Dva susedné jazyky zdedili tú istú dvojicu slov a farby si vymenili.

Odkiaľ je blond

Slovo blond je vo francúzštine doložené okolo roku 1100 a odtiaľ sa rozšírilo po Európe. Zrejme je germánskeho pôvodu. Isté to nie je, pretože nijaký germánsky jazyk také vlastné slovo nemá; aj nemčina blond prevzala z francúzštiny, a to až v 17. storočí. Po taliansky sa povie biondo.

Španielčina ho má tiež. Blondo prišlo z francúzštiny a v slovníku stojí ako synonymum rubio, lenže je to slovo z básní. Na ulici ho nepočuješ.

Kde červená v španielčine zostala

Pôvodný význam zo španielčiny celkom nezmizol. Drží sa tam, kde sa slová menia najpomalšie: v názvoch miest, zvierat a rastlín.

Miestne názvy. Mestečko Covarrubias pri Burgose sa volá podľa červenkastých jaskýň nad riekou Arlanza. Cova je jaskyňa a rubia tu znamená červená. V listinách je ten názov zapísaný už v roku 972. Rovnako vznikla Peñarrubia, červená skala, a k tomu istému latinskému slovu priraďujú jazykovedci aj názvy ako Villarrubia alebo Monterrubio.

Ryba. Rubio je aj morská ryba z čeľade štítnikovitých. Kanársky prírodovedec José de Viera y Clavijo o nej okolo roku 1800 napísal, že má svetločervené boky, „odtiaľ má názov rubio“.

Rastlina. Rubia je po španielsky aj po latinsky marena farbiarska. Z jej koreňa sa po stáročia vyrábalo červené farbivo na vlnu a na kože a o jej farbiarskom využití písal už Plínius. Botanici ju volajú Rubia tinctorum.

Kravy. Rubia Gallega je mäsové plemeno z Galície na severozápade Španielska. Meno dostalo doma a v galícijčine rubio znamená červený a hrdzavý. Srsť majú tie kravy od pšeničnej po červenohnedú. Je to tá istá farba, pre ktorú mal pred dvetisíc rokmi Varro slovo robeus.

Pivo, tabak a mačka

Pri pive a tabaku o červenú nejde. Cerveza rubia je svetlé pivo a oproti nemu stojí cerveza negra alebo oscura, tmavé. Rovnako sa delí tabak na tabaco rubio a tabaco negro. Rubio tu znamená zlatistý. Slovenčina rozlišuje svetlé a tmavé, španielčina blond a čierne.

S mačkou je to zložitejšie. Ryšavej mačke sa v Španielsku naozaj hovorí gato rubio. Slovník španielskej akadémie má pri slove rubio príkladovú vetu Al gato rubio lo llamaron Sultán, kocúrovi dali meno Sultán. A barcelonský útulok takto opisuje kocúra, ktorý je na fotke hrdzavý od uší po chvost.

Samozrejmosť to však nie je. Noviny v Španielsku aj v Latinskej Amerike píšu takmer vždy gato naranja, oranžová mačka, a chovatelia tú farbu volajú rojo. S gato naranja sa dohovoríš všade. Gato rubio počuješ skôr v bežnej reči než v novinách.

Pri ľuďoch to neplatí. Ryšavý človek je pelirrojo, doslova ten, kto má červené vlasy. Rubio o ňom Španiel nepovie.

Blond v Latinskej Amerike

Slovám rubio a rubia ti budú rozumieť všade, kde sa hovorí po španielsky. V Latinskej Amerike k nim však pribúdajú miestne slová. V Mexiku je blondín güero, v Kolumbii a vo Venezuele catire a v Kolumbii sa hovorovo vraví aj mono, čo inde znamená opica. Ako veľmi sa španielčina od krajiny ku krajine líši, rozoberáme v článku o tom, ktorú španielčinu sa učiť.

Rubio patrí k prvým slovám, ktoré sa v španielčine naučíš, len čo príde na opis ľudí. O červenej sa pri ňom učebnica nezmieňuje. Na také veci sa oplatí pýtať lektora, v skupinových kurzoch aj pri individuálnej výučbe. Slovo, o ktorom vieš, odkiaľ sa vzalo, sa zabúda ťažšie než slovo zo zoznamu.

• Fotografia koreňa mareny — Meekrap gedroogd, Agaath, CC BY-SA 4.0, zmenšené a orezané.
• Fotografia kravy — Vaca rubia galega en Lanzós, Vilalba, Chairego apc, CC BY-SA 4.0, zmenšené.
• Fotografia piva — Dark beer and light beer, MichalPL, CC BY-SA 4.0, zmenšené.
• Fotografia mačky — Orange Tabby Cat sitting on a couch, LauraDelga, CC BY 4.0, zmenšené.
• Náhľadová fotografia mačky — Orange tabby cat closeup, CC0, orezané na šírku.
• Významy španielskych slov sú z Diccionario de la lengua española Španielskej kráľovskej akadémie, heslá rubio, rojo, rubicundo, blondo, flavo, güero, catire a mono.
• Miestne názvy a rozchod slov rubeus a russus: Ana Boullón, RŬBEA, RŬBEU, Toponomasticon Hispaniae (2025), a tamže heslá Covarrubias a Peñarrubias del Pirón.
• Tvary v ostatných jazykoch: Dicionario da Real Academia Galega, Priberam, Vocabolario Treccani, DEX a Wikislovník, heslá rubeus, russus, roig a ros.
• Pôvod slova blond: Trésor de la langue française informatisé.
• Varro, De re rustica 2,5,8, podľa The Latin Library. Citát o rybe je z Diccionario histórico del español de Canarias, heslo rubio.
• České slovo rusý je zo Slovníka spisovného jazyka českého.
• Kocúr z útulku: Protectora BCN, Barcelona.