Gramatika
Mi mamá či naša mamka? Môj a náš po španielsky
Po španielsky mi mamá, po slovensky naša mamka. Slovenčina hovorí za rodinu, španielčina sama za seba. Pozri sa, kedy povedať mi, kedy nuestro a kedy mío.
Po španielsky sa povie mi mamá a mi papá, aj keď má hovoriaci troch súrodencov. Pes je mi perro, dom mi casa, babka mi abuela. Po slovensky je to pritom skoro vždy naša mamka, náš ocko, náš pes, náš dom a naša babka.
Tá istá rodina, ten istý pes, a každý jazyk siahne po inom zámene. Tu sa dočítaš, prečo je to tak a čo s tým, keď hovoríš.
Slovenčina hovorí za skupinu, španielčina sama za seba
Keď Slovák povie naša mamka, hovorí ako člen rodiny. Mamka patrí nám všetkým, bratovi, sestre aj mne, a tak sa o nej hovorí v množnom čísle, aj keď hovorí len jeden. To isté urobí slovenčina s domom, so psom aj s mestom: u nás doma, náš pes, u nás v Žiline.
Španielčina vychádza z jedného človeka. Hovoriaci hovorí za seba, a tak povie mi mamá. Neznamená to, že by ju upieral súrodencom. Mi hovorí len to, že ide o jeho matku, a kto ďalší ju má za matku, nerieši. Rovnako mi casa je dom, v ktorom bývam; kto tam býva so mnou, z toho zámena nezistíš.
Ide to až k prezidentovi. Po slovensky povieš náš prezident; „môj prezident“ znie, akoby ti patril. Po španielsky sa mi presidente povedať dá a od jeho priaznivcov to začuješ. Najčastejšie sa však povie jednoducho el presidente.
Ešte jeden príklad zo zamestnania. Zamestnanec povie en mi empresa trabajamos ocho horas al día, u nás vo firme pracujeme osem hodín denne. Firma sama o sebe napíše nuestra empresa, naša firma, lebo tam hovorí skupina. Slovenčina má na oboje jedno slovo.
Po slovensky „u nás“, po španielsky mi
Tu je celá vec na použitie. Kedykoľvek chceš preložiť slovenské naše alebo u nás a ide o tvoju vlastnú rodinu, dom, mesto alebo prácu, povedz mi.
| Po slovensky | Po španielsky |
|---|---|
| naša mamka | mi mamá |
| náš ocko | mi papá |
| naši (rodičia) | mis padres |
| naša babka | mi abuela |
| náš pes | mi perro |
| u nás doma | en mi casa |
| u nás vo firme | en mi empresa |
| u nás na Slovensku | en mi país |
| naše mesto | mi ciudad |
| naša trieda | mi clase |
| náš učiteľ | mi profesor |
Dve slová k mamke. Popri mi madre a mi padre začuješ aj mi mamá a mi papá, a to aj od dospelých. Madre a padre znejú o čosi formálnejšie a nepomýliš sa s nimi nikde. Posesívum je vo všetkých štyroch prípadoch rovnaké, mi.
Pozor na dĺžeň: mi je môj, mí je mňa (para mí, pre mňa). Rovnako tu je tvoj a tú je ty.
Kedy sa povie nuestro
Nuestro nie je chyba a budeš ho potrebovať. Používa sa, keď hovoriaci naozaj hovorí za skupinu, alebo keď je tá vec spoločná jemu aj tomu, s kým hovorí.
- Hovorím za viac ľudí. Brat a sestra spolu povedia nuestra madre está enferma, naša mama je chorá.
- Firma, škola, tím o sebe. Nuestros cursos empiezan en septiembre. Naše kurzy sa začínajú v septembri.
- Spoločné s tebou. Nuestra clase es a las seis. Naša hodina je o šiestej, teda tvoja aj moja.
- V prejavoch. Nuestro país, naša krajina.
Keď povieš nuestra casa o dome, kde bývaš s rodinou, každý ti bude rozumieť. Len to znie, akoby si hovoril za celú rodinu. Keď hovoríš sám za seba, je mi casa presnejšie.
Mi, alebo mío
Pre „môj“ má španielčina dva tvary. Krátky mi stojí len pred podstatným menom. Plný mío stojí za ním, alebo úplne bez neho. Nuestro a vuestro vyzerajú v oboch pozíciách rovnako.
Jedna poznámka k názvom, lebo sa o ňu dá potknúť. Slovenčina volá môj a náš privlastňovacie zámenáSúhrnný názov pre tvary ako môj a náš, v španielčine mi, mío, nuestro. Španielske gramatiky sa nezhodnú, či sú to zámená: mi stojí na mieste člena, mío sa správa ako prídavné meno. A nemusí znamenať vlastníctvo: mi vereda je chodník, po ktorom hovoriaci práve len ide.. Španielske gramatiky sa v názve nezhodnú a novšie ich medzi zámená často nezaraďujú. Viac než názov ti pomôže, ako sa oba tvary správajú: mi stojí na mieste člena, a preto dnešná spisovná španielčina nepovie el mi libro, kým mío sa správa ako prídavné meno. A privlastňovacie prídavné mená v tom zmysle, ako ich pozná slovenčina, teda otcov a matkin, španielčina nemá vôbec.
| Čí | Pred podstatným menom | Za ním alebo bez neho |
|---|---|---|
| môj | mi, mis | mío, mía, míos, mías |
| tvoj | tu, tus | tuyo, tuya, tuyos, tuyas |
| jeho, jej, ich, váš (usted, ustedes) | su, sus | suyo, suya, suyos, suyas |
| náš | nuestro, nuestra, nuestros, nuestras | vyzerá rovnako |
| váš (vy všetci, len v Španielsku) | vuestro, vuestra, vuestros, vuestras | vyzerá rovnako |
Koncovka sa riadi vecou, nie majiteľom: mis hermanos, moji bratia, lebo bratov je viac. A nuestra casa má ženský rod, lebo casa je ženského rodu, či hovorí muž, alebo žena. Osoba je naopak na majiteľovi — preto mi, a nie tu.
Pri mi, tu a su sa mení len číslo, rod nie: mi hermano aj mi hermana, ale mis hermanos. Rod rozlišujú len plné tvary a nuestro s vuestro.
Plný tvar potrebuješ v troch situáciách.
- Jeden z viacerých. Un amigo mío je jeden z mojich kamarátov. Mi amigo je jeden konkrétny.
- Bez podstatného mena. La mía es azul, tá moja je modrá.
- Po slovese ser. Es mío, je môj. La casa es suya, ten dom je jeho.
Častá chyba: es mi. Krátky tvar nemôže stáť sám, správne je es mío.
Su je jeho, jej, ich aj váš
Po slovensky rozlíšiš jeho knihu, jej knihu, ich knihu a vašu knihu. Po španielsky je to štyrikrát su libro. Väčšinou to spoznáš z vety.
Keď to z vety nevyplynie, pomôže predložka de s osobným zámenom: el libro de él, de ella, de ellos, de ellas, de usted, de ustedes. Pri sebe to však nejde: un libro de mí je chyba, správne je un libro mío.
A jednu vec má slovenčina navyše: svoj. Španielčina ho nemá, takže ho neprekladaj vždy ako su. Riaď sa tým, kto hovorí: mám svoj kľúč je tengo mi llave, máš svoj kľúč tienes tu llave, má svoj kľúč tiene su llave.
Pravidlá si prečítaš za desať minút. Že stále hovoríš nuestra mamá a es mi, sa však ukáže až pri hovorení. Na to potrebuješ niekoho, kto ťa počuje. Opravujeme to v skupinových kurzoch aj pri individuálnej výučbe.
Čo si odniesť.
- Slovenčina hovorí za rodinu, španielčina za jedného človeka. Naša mamka je mi mamá.
- Slovenské naše a u nás prelož ako mi: mi casa, mi perro, mi empresa, mi ciudad.
- Nuestro si nechaj na chvíľu, keď hovoríš za viac ľudí alebo je tá vec spoločná aj s tým, s kým hovoríš.
- Mi amigo je jeden konkrétny kamarát, un amigo mío jeden z viacerých. Bez podstatného mena el mío, po ser mío, nikdy es mi.
- Su je jeho, jej, ich aj váš. Spresní ho de él, de ella, de usted — ale nikdy de mí.
- Slovenské svoj sa riadi tým, kto hovorí: tengo mi llave, tienes tu llave.
- Posesíva v španielčine: Nueva gramática de la lengua española (Real Academia Española a Asociación de Academias de la Lengua Española), kapitola 18: § 18.1 (tvary, zhoda, šesť významov su), § 18.2 (el mío, es mío), § 18.3 (pred menom a za ním), § 18.4 (de él), § 18.5 (čo posesívum znamená).
- Mamá a madre, papá a padre v Španielsku a v Amerike: Diccionario panhispánico de dudas (2. vydanie, RAE a ASALE), heslá mamá a papá.
- Privlastňovacie prídavné mená: Olga Macíková a Ludmila Mlýnková, Velká španělská gramatika (Computer Press, 2010).
- Obe schémy sú vlastná kresba.
Časté otázky
Prečo sa po španielsky hovorí mi mamá, keď po slovensky hovoríme naša mamka?
Ako sa po španielsky povie náš pes alebo u nás doma?
Kedy sa v španielčine použije nuestro?
Aký je rozdiel medzi mi amigo a un amigo mío?
Čo znamená su: jeho, jej, alebo váš?
Má španielčina niečo ako slovenské svoj?
Témy článku Časté chyby Varianty španielčiny
Zdieľať článok
Čo čítať ďalej
Gramatika
Prečo sa hovorí el agua, a nie la agua
To el v el agua nie je mužský člen, ale ženský v starej podobe. Ukazujeme, odkiaľ sa vzal, kedy sa píše a prečo zostáva všetko ostatné vo vete ženské.
Gramatika
Prečo sa v španielčine hovorí se lo, a nie le lo
Španielske se lo vzniklo zo stredovekého gelo, ktoré sa čítalo želo. Jeho se je prezlečené le a so zvratným se zo se lava má spoločný len zvuk a pravopis.
Sprievodca
Prečo sú v španielčine dve priezviská
V španielsky hovoriacich krajinách má človek dve priezviská, po jednom od každého rodiča. Ktoré je hlavné, čo urobí svadba a ako ich zapíše česká matrika.