Sprievodca
Prečo sú v španielčine dve priezviská
V španielsky hovoriacich krajinách má človek dve priezviská, po jednom od každého rodiča. Ktoré je hlavné, čo urobí svadba a ako ich zapíše česká matrika.
Mexičanka, Kolumbijčan aj Španiel majú na vizitke dve priezviská. Ani jedno nie je po manželovi či manželke a ženy v ich rodinách nemajú nijaké na -ová.
Vezmeme to po poriadku: z čoho sa meno v španielsky hovoriacich krajinách skladá a ktoré z oboch priezvisk je hlavné, ako sa na priezvisko opýtať, prečo ich toľko končí na -ez, čie priezvisko stojí prvé, čo urobí svadba, čím sa líši Argentína, v čom je to v portugalčine naopak a prečo v dokladoch chýbava dĺžeň nad písmenom. Nakoniec príde Česko: čo s hispánskym priezviskom urobí česká matrikaÚradná kniha, do ktorej sa zapisujú narodenia, sobáše a úmrtia. Bežne sa tak hovorí aj úradu, ktorý ju vedie, teda matričnému úradu. V španielsky hovoriacich krajinách sa volá registro civil. a čo zostane z dvoch priezvisk v pase.
Z čoho sa hispánske meno skladá
Pravopis španielčiny, ktorý spoločne vydávajú jazykové akadémie španielsky hovoriacich krajín, to hovorí jednou vetou: meno tvorí krstné meno, jednoduché alebo zložené, a prvé priezvisko každého z rodičov. Príklady má María Rosa Ordóñez Robles a Pedro Linares Cobo. Dôležité je slovo „prvé“. Dieťa nedostáva ľubovoľné dve priezviská. Dostáva to, ktoré má na prvom mieste jeden rodič, a to, ktoré má na prvom mieste druhý.
Priezvisko podľa toho istého pravopisu patrí rodine a hovorí, čie si dieťa. Preto si ho človek nevyberá a zmeniť sa dá len výnimočne.
Takto sa mená skladajú vo väčšine hispánskeho sveta. Výnimkou je Argentína, kde sa tradične nosí jedno priezvisko; nižšie má vlastný oddiel.
Z tých dvoch priezvisk je hlavné to prvé. Dieťa dostáva od každého z rodičov len jeho prvé priezvisko, takže ďalej sa dedí len ono. Podľa prvého priezviska sa aj radí: pravopis akadémií ho nazýva osou abecedného radenia a dáva vzor Pérez García, José. Gabriel García Márquez sa teda v zozname hľadá pod G. A keď sa uvádza len jedno priezvisko, býva to prvé.
Jedna výnimka je dôležitá. Keď je prvé priezvisko také bežné, že človeka neodlíši, siaha sa po druhom. Filológ Sebastián Mariner to roku 1988 opísal takto: druhé priezviská sa objavujú tým častejšie, čím je to prvé bežnejšie, a niekedy ho vytlačia celkom. Jeho príkladmi sú helenisti Fernández Galiano, Rodríguez Adrados a Sánchez Lasso, známi ako Galiano, Adrados a Lasso.
Preto sa hovorí García Márquez a García Lorca a básnikovi napokon len Lorca. BBC Mundo sa v článku o dvoch priezviskách pýta, či by si tých dvoch spoznal ako Gabriela Garcíu a Federica Garcíu.
Ako sa opýtať a ako osloviť
Teraz to, čo z toho budeš potrebovať pri rozprávaní. Slovenčina sa opýta jednou vetou, ako sa kto volá, a dostane meno aj priezvisko. Španielčina má na priezvisko vlastné sloveso, apellidarse. Akademický slovník španielčiny ho ukazuje na vete Marta se apellida Delgado, Marta sa priezviskom volá Delgado. Mexický slovník španielčiny má rovno tú otázku: ¿Cómo se apellida? Pri tykaní ¿Cómo te apellidas?
Odpovedať sa dá oboma naraz: Me llamo Juan y me apellido García. Volám sa Juan a priezviskom García.
Tri pojmy sa oplatí vedieť. Stretneš ich pri predstavovaní aj vo formulároch.
| Pojem | Čo znamená |
|---|---|
| Nombre | krstné meno, jednoduché alebo zložené |
| Primer apellido | prvé priezvisko, tradične po otcovi |
| Segundo apellido | druhé priezvisko, tradične po matke |
V Latinskej Amerike sa tým dvom priezviskám bežne hovorí aj apellido paterno a apellido materno, priezvisko po otcovi a po matke.
Zíde sa aj štvrtý pojem. Úrad, ktorý mená zapisuje, teda matrika, sa v španielsky hovoriacich krajinách volá registro civil.
Zostáva oslovenie. Señor a señora sa spájajú s priezviskom, el señor García. S krstným menom idú don a doña, don Francisco. Spojenie señor s krstným menom, el señor Pedro, existuje tiež, ale podľa akadémií nie je bežné vo všetkých krajinách ani vo všetkých spoločenských vrstvách. A pozor na pravopis: señor aj doctor sa píšu malým písmenom, skratky Sr. a Dr. veľkým.
Prečo toľko priezvisk končí na -ez
Fernández, Martínez, Rodríguez, López, Sánchez. BBC Mundo píše, že v Španielsku a po ňom aj v Latinskej Amerike je druhov priezvisk málo a že práve preto sa hodí mať dve: to druhé ťa odlíši od ostatných Fernándezovcov.
Všetky tie priezviská sú patronymikáPriezvisko utvorené z krstného mena otca. Rodríguez bol pôvodne Rodrigov syn.. Rodríguez je od Rodriga, Martínez od Martína. García medzi ne patrí tiež, len nemá príponu: priezvisko znie rovnako ako krstné meno, z ktorého vzniklo.
Prečo ich je toľko, vysvetľuje argentínsky genealóg Prudencio Bustos. Patronymiká boli vôbec prvé priezviská, objavili sa a rozšírili okolo 10. a 11. storočia. A vznikali z krstných mien, takže to isté priezvisko vzniklo mnohokrát nezávisle od seba. Rodín s menom González môže byť podľa neho toľko, koľko Gonzalov malo v stredoveku deti. Genealógovia na to majú poučku: rovnaké priezvisko neznamená rovnaký rod.
Odkiaľ je -ez
Jednoduchá odpoveď neexistuje. Filológ Gabriel Verd roku 1982 napísal, že patronymiká na -z sú jedným z najzložitejších a najdiskutovanejších problémov hispánskej jazykovedy. Jaime de Hoz v dizertácii o vzniku priezvisk v Kastílii z roku 2016 píše, že pôvod prípony dosiaľ objasnený nie je.
Najčastejšie sa uvádza latinský genitív: Rodericus, Roderici, Rodríguez. Aj tí, čo túto hypotézu podávajú ako prevládajúcu, však priznávajú, že nevysvetľuje, prečo sa prípona objavuje so všetkými samohláskami: -az, -ez, -iz, -oz, -uz. Druhé vysvetlenie počíta s latinským genitívom na -onis a s baskickou výslovnosťou. Tretie s predrímskym jazykom. Štvrté s germánskym genitívom, aký vidno v priezvisku Ericsson.
Proti tomu, že by prípona bola baskická, stojí pekná námietka. Baskičtina tvorí také priezviská inak, príponou -ena: z Martína je Martiñena, z Juana Juanena, z Garcíu Garziarena. Rozhodnuté nie je. Verd hovorí len o tom, čo je „pravdepodobnejšie ako hypotéza“, a sám píše, že mu nejde o dôkaz.
Najstarší uznávaný doklad je z roku 824. V listine pre Brañoseru v dnešnej provincii Palencia stojí ego Monnio Nunniz, teda Monnio, syn Nuñov. De Hoz k tomu poznamenáva, že čo sa zapíše, muselo sa predtým dosť dlho hovoriť.
Syn Munia, ktorý už nie je
Niektoré priezviská prežili meno, z ktorého vznikli. Muñoz je po Muniovi, Bermúdez po Bermudovi, Ordóñez po Ordoñovi. Mená Munio, Bermudo a Ordoño medzitým zanikli.
Spočiatku sa patronymikum nededilo a menilo sa s každou generáciou. Pri navarrských kráľoch z toho vyšiel pravidelný rad: Sancho Garcés I., jeho syn García Sánchez I., vnuk Sancho Garcés II. a pravnuk García Sánchez II. Bez zmeny sa priezviská začali odovzdávať od 15. storočia, s výnimkami ešte v 17.
Predložka de k patronymikám nepatrí. Patrí k priezviskám podľa miesta a hovorí odkiaľ: Juan de Toledo, Andrés de la Vega. Šľachtický pôvod neznamená, hoci sa to traduje. Bustos to nazýva mylnou domnienkou, ktorá prišla z Francúzska v 18. storočí, a pripomína, že de nosili aj otroci. Navarro je ešte iný prípad. Znamená Navarčan, a preto je bez de.
Potom sú priezviská podľa remesla. De Hoz vysvetľuje, prečo je v Kastílii toľko ľudí s menom Herrero, Carpintero a Zapatero, teda Kováč, Tesár a Švec. Remeselníkov toľko nebolo. Tie remeslá boli oslobodené od daní, a tak sa do súpisov starostlivo zapisovali. Doložený je aj Pastor. Caballero a Escudero remeslá nie sú, označujú spoločenské postavenie.
Prečo práve dve
Genealóg Antonio Alfaro de Prado, predseda združenia Hispagen, to pre BBC Mundo vysvetľuje jedným zvykom: v Kastílii a Aragónsku si žena po svadbe nechávala vlastné priezvisko, na rozdiel od zvyšku Európy. V rodinách sa tak po stáročia vedelo, že je priezvisko po otcovi a priezvisko po matke. Pevné poradie to dlho nemalo. V jednej rodine mohol najstarší syn niesť priezvisko otca a ďalšie deti priezvisko matky alebo niektorého zo starých rodičov.
Kedy sa z toho stal systém, opisuje de Hoz. Dvojica otcovho a matkinho priezviska sa podľa neho ustaľuje od vlády Katolíckych kráľov a mala dva dôvody. Prvý bol dedičský: dediť sa dalo po otcovom aj po matkinom rode, a tak sa oplatilo uvádzať oba. Druhým bolo preukazovanie „čistoty krvi“: dve priezviská ukazovali, že pôvod nie je „podozrivý“ zo žiadnej strany. Ako raný príklad uvádza listinu z roku 1503. María Pimentel y Osorio v nej nesie aj priezvisko po matke, ktoré jej zakladalo nárok na dedičstvo a titul.
Do Ameriky sa zvyk dostal zo Španielska a po vyhlásení nezávislosti tam zostal. Alfaro pre to má dva dôvody. Predstava, že žena má vlastné priezvisko, tam bola hlboko zakorenená. A dve priezviská sa hodili úradom, pretože sa podľa nich ľudia lepšie rozlišujú.
Čie priezvisko je prvé
Tradične otcovo. Pravopis akadémií píše, že priezvisko otca zvyčajne stojí pred priezviskom matky, a hneď dodáva, že mnohé krajiny dovoľujú poradie zvoliť.
Kolumbijský právnik David Namen Baquero v prehľade z roku 2023 menuje medzi krajinami, kde už rodičia voliť môžu, Španielsko, Argentínu, Mexiko, Uruguaj a Kolumbiu. Za zmenou podľa neho stálo úsilie o rovnaké práva žien.
Zvyk sa mení pomalšie než pravidlá. Spočítať sa to dá málokde a čísla pre celý hispánsky svet neexistujú. Jedno z mála zverejnila matrika argentínskej provincie Mendoza za rok 2025: z detí zapísaných s dvoma priezviskami malo 95 % na prvom mieste otcovo. Je to jedna provincia jednej krajiny, takže to berme ako ukážku, nie ako meradlo pre ostatné.
Čo urobí svadba
S priezviskom nič. V hispánskej tradícii si žena po svadbe necháva svoje priezviská a odovzdáva ich deťom. Alfaro v tom vidí dôvod, prečo dve priezviská vôbec vznikli.
Popri tom existuje tvar María López de García: vlastné priezvisko, predložka de a priezvisko manžela. Je to prídavok, o vlastné priezvisko žena neprichádza. Pravopis akadémií ten zvyk opisuje ako čoraz zriedkavejší a dáva príklady María Soto de Alvarado a señora de Alvarado. Jazyková poradňa univerzity v peruánskej Piure dodáva, že to nie je všeobecné pravidlo a že záleží na krajine.
Starý ten zvyk nie je. Bustos píše, že zosilnel až v druhej polovici 19. storočia, a upozorňuje na častú chybu: manželke generála San Martína sa dnes hovorí Remedios de Escalada de San Martín, hoci sa tak za života nikdy nepodpísala. Z Kolumbie to potvrdzujú Carmen Diana Deere a Magdalena León. V koloniálnom období si tam ženy po svadbe nechávali priezvisko za slobodna, de sa rozšírilo na prelome 19. a 20. storočia a koncom 20. storočia sa už vytrácalo.
Dnes o ňom z rôznych krajín znie to isté. Poradňa v Piure píše, že v Peru bývalo donedávna časté a dnes sa nepoužíva. Mexická publicistka María del Pilar Montes de Oca ho roku 2019 nazvala archaickým; bežné bolo podľa nej ešte pri povojnovej generácii. Španielska komentátorka Ignacia de Pano o ňom v roku 2024 napísala: „ten zvyk, veľmi meštiansky, vyšiel z používania už dávno“. A z argentínskej Mendozy: kedysi rozšírené, dnes takmer neexistuje.
Prečo ustupuje? Čitateľka, ktorá sa na de v Piure pýtala, napísala, že jej „znie ako majetok“. Poradňa odpovedala, že sa dnes už nepoužíva najskôr presne z toho dôvodu.
Argentína je na polceste
Argentína je medzi španielsky hovoriacimi krajinami výnimkou. Tradične sa tam nosí jedno priezvisko, otcovo. BBC Mundo pripomína, že masové prisťahovalectvo z Európy prinieslo do krajiny veľké bohatstvo priezvisk. Dve priezviská tam kedysi neboli ľudovou vecou, patrili k vyššej strednej vrstve a k známym rodinám.
Dnes si rodičia vyberajú. Dieťa môže niesť prvé priezvisko jedného z nich alebo oboch v poradí, na ktorom sa dohodnú, a súrodenci ho potom majú rovnako.
A vyberajú čoraz častejšie dve. Celoštátne číslo neexistuje, známe sú len čísla dvoch provincií. V Mendoze dostalo v roku 2025 dve priezviská 67 % zo 17 557 zapísaných novorodencov: 64 % s otcovým na prvom mieste a 3 % s matkiným. Len otcovo priezvisko nieslo necelých 18 % detí, len matkino 15 %. V Santa Fe boli v roku 2024 s dvoma priezviskami zapísané tri deti z desiatich.
Argentína je tak na polceste: jedno priezvisko, ako je zvykom mimo hispánskeho sveta, a k nemu čoraz častejšie druhé.
V portugalčine je to naopak
Portugalsky hovoriaci svet má priezvisk tiež viac než jedno, lenže ich tradične radí opačne: najprv matkino, otcovo posledné. Ďalej sa dedí to posledné, teda zase otcovo. Platí to pre Portugalsko aj pre Brazíliu. BBC News Brasil píše, že najrozšírenejšia podoba mena dávala deťom na prvé miesto priezvisko matky a za ním priezvisko otca, teda naopak, než ako sa to ustálilo v Španielsku a v jeho bývalých kolóniách.
Preto sa mená z portugalčiny v zoznamoch hľadajú pod posledným priezviskom a podľa neho sa aj skracujú. Pravopis akadémií na to má príklad: Fernando António Nogueira Pessoa je Fernando Pessoa a stojí pod P.
Je to zvyk a rodičia sa ho držať nemusia. Portugalský úrad pre matriky na svojich stránkach píše, že poradie priezvisk sa neriadi nijakým pravidlom a že ich môže byť až štyri. O Brazílii píše BBC News Brasil to isté: deti môžu mať priezviská otca aj matky v poradí, aké si rodičia vyberú.
V portugalsky hovoriacej Afrike sa k tomu pridávajú miestne zvyky. Z Angoly opisuje justičný úradník Lucas Guido ako veľmi častú vec, že rodičia zložia dieťaťu priezvisko z krstných mien starých otcov. Z juhu Mozambiku opisuje Júlio Machele z maputskej Univerzity Eduarda Mondlaneho meno zložené z troch častí: vlastné meno, meno otca a nakoniec priezvisko čiže meno klanu. Meno otca uprostred vidno aj v Guinei-Bissau: v mene Besna Fernando Infangú je Fernando meno otca.
Najväčším rozdielom oproti španielčine je svadba. Zvyk, že žena prijme priezvisko manžela, sa v Portugalsku a po ňom v Brazílii usadil v 19. storočí. Dnes ustupuje. Podľa čísel brazílskych matrík, ktoré zverejnil denník O Globo, prijali ženy manželovo priezvisko v roku 2024 pri 39,7 % sobášov; v roku 2003 to bolo vyše 49 %. Manželkino priezvisko si berie necelé percento ženíchov.
Jedno krstné meno, alebo dve
Krstné meno môže byť jednoduché alebo zložené: José Luis, José Manuel, María José. Pravopis akadémií k nim má poznámku, ktorá sa zíde pri rozprávaní. Pri zložených menách, hlavne tých s José a María, sa s prízvukom vyslovuje len druhá časť, takže José Luis znie ako jedno slovo, joseluís. Dĺžeň si v písme nechávajú obe časti.
Predložka a člen vnútri mena sa píšu malým písmenom: María del Carmen, Juan de Dios, María de los Ángeles.
Domáckym podobám mien hovoria akadémie hipocorísticos a menujú napríklad Paco a Curro od Francisca, Pili od Pilar, Quique od Enriqueho, Goyo od Gregoria alebo Nando od Fernanda. Pri Pepem je to zložitejšie. Nevznikol priamo z Josého, ale z talianskeho Beppe, domáckej podoby mena Giuseppe.
Niektoré domácke podoby už fungujú ako plnohodnotné mená. Pravopis medzi príkladmi uvádza Lolu, Álexa, Malenu, Marisu, Sandru a Tinu.
Dĺžeň, ktorý v dokladoch chýba
Časť hispánskych priezvisk je v dokladoch napísaná bez dĺžňa nad samohláskou, hoci ho mať má. Pravopis akadémií výslovne hovorí, že mená aj priezviská sa riadia tými istými pravidlami prízvuku ako ostatné slová, a rovno menuje García, Gutiérrez a Martín.
Dôvodom býva rozšírený omyl, že sa na veľkých písmenách dĺžne nepíšu. Neplatí to a nikdy to neplatilo. Podľa pravopisu akadémií sú veľké a malé písmeno dve podoby toho istého, takže niet dôvodu, aby sa v prízvuku líšili, a hneď pri tom stoja príklady CÓRDOBA a Álvaro. Výnimku majú len skratky písané celé veľkými písmenami, ako CIA.
Omyl má pôvod v písacom stroji, na ktorom sa dĺžeň nad veľké písmeno nedal urobiť tak, aby nezasiahol do jeho tela. Madridská akadémia RAE k tomu na svojom webe dodáva vetu, ktorá povie všetko: pravopisné pravidlá sa v tomto bode nikdy nezmenili.
Z papiera sa to prenieslo do dokladov. Do jazykovej poradne univerzity v Piure píše učiteľka z Mexika, že svoje priezvisko Durán písala celý život bez dĺžňa, pretože ho má v rodnom liste veľkými písmenami. Z Peru je tam druhá otázka: v rodnom liste priezvisko dĺžeň má, v preukaze totožnosti nie. Poradňa obom odpovedá rovnako, dĺžeň tam patrí.
Pozor však, nie každé meno bez dĺžňa je chyba. Óscar sa v Argentíne a v Karibiku vyslovuje aj s prízvukom na druhej slabike, a vtedy sa píše Oscar.
Hispánske priezvisko v českých dokladoch
Český zákon o matrikách má vetu: „Priezviská žien sa tvoria v súlade s pravidlami českej gramatiky.“ To je prechyľovanieTvorenie ženskej podoby priezviska z mužskej, zvyčajne príponou -ová alebo -á: Novák a Nováková, Slabý a Slabá., hoci zákon to slovo nepoužíva. Opaku hovorí „mužský tvar“. Od 1. januára 2022 oň môže v Česku požiadať každá žena a nič dokladať nemusí. Do konca roka 2021 to šlo len cudzinkám a niekoľkým ďalším skupinám žien, napríklad Češkám, ktoré si brali cudzinca.
Vrátiť sa dá. Jedna zmena na mužský tvar a jedna späť sú zadarmo. Tretia je už konanie o zmene priezviska a podľa príručky českého ministerstva vnútra z roku 2022 stojí tisíc českých korún. Pri neplnoletej dcére žiadajú rodičia a dieťa staršie ako dvanásť rokov musí súhlasiť.
Pre hispánske priezviská je dôležitejšia iná veta z tej istej príručky. Pravidlo platí, keď matrika priezvisko tvorí, nie keď cudzie priezvisko len prepisuje. Mexičanka alebo Španielka, ktorá sa vydáva v Česku, teda nie je výnimkou z prechyľovania. Jej rodné priezvisko česká matrika netvorí, a tak ho neprechyľuje. A pretože zákon hovorí len o ženách, pán García je v českých dokladoch García.
A ešte k diakritike. Česká matrika cudzie meno neprekladá, len prepisuje, a riadi sa pri tom prevodovou tabuľkou v českom nariadení vlády. Dĺžne nad samohláskami sa v nej prepisujú samy na seba, takže García zostane García. Inak dopadne ñ: tabuľka ho prevádza na české ň, takže z Muñoza je v českom zápise Muňoz. Podobu z cudzieho dokladu uvedie matrika v poznámke matričného dokladu.
Stret prichádza pri deťoch. České pravidlá dieťaťu dve priezviská po rodičoch nedovoľujú. Príručka ministerstva to hovorí príkladom: dieťa nemôže byť Vostrý Pokorný ani Pokorný Vostrý.
Cesty von sú dve. Ak má dieťa popri českom aj občianstvo iného štátu Európskej únie, dá sa od roku 2014 do českého rodného listu zapísať meno a priezvisko v podobe, ktorú dovoľuje „právo a tradícia“ toho štátu. Zo španielsky hovoriacich krajín sa to týka len Španielska. Dokladá sa to listinou toho štátu, vyhlásenie možno urobiť len raz a nedá sa vziať späť.
Druhá cesta vedie cez český zákon o medzinárodnom práve súkromnom. Kto má v cudzine obvyklý pobyt, môže sa dovolať tamojšieho práva. České ministerstvo vnútra v januári 2022 výslovne pripustilo, že to platí aj pre českých občanov. Pobyt však treba doložiť, napríklad nájomnou zmluvou alebo účtami za energie. Prihlásenie na trvalý pobyt nestačí.
České „dve priezviská“ sú niečo iné. Vznikajú okrem iného sobášom: spoločné priezvisko a na druhom mieste to predchádzajúce. Hispánske sú východiskový stav od narodenia. A spojovník v českom zákone nie je, hovorí sa v ňom len o druhom mieste.
Zostáva pas. Zvykne sa tvrdiť, že druhé priezvisko v cudzích systémoch zmizne alebo sa k prvému pripojí spojovníkom. Medzinárodná norma pre pasy hovorí opak a má na to príklad s dvoma priezviskami. Jose Ramon Vilarchao Fernandez je v strojovo čitateľnom riadku VILARCHAO<FERNANDEZ<<JOSE<RAMON. Obe priezviská zostávajú. Spojovník sa naopak ruší: z MARIE-ELISE je MARIE<ELISE. Čo mizne vždy, je diakritika, García je v tom riadku GARCIA. Na meno je v ňom 39 znakov a čo sa nezmestí, skracuje sa.
Druhé priezvisko vie skrátiť české právo. Český zákon o občianskych preukazoch aj zákon o cestovných dokladoch hovoria, že keď sa zložené priezvisko do dokladu nezmestí, napíše sa z druhého len prvé písmeno s bodkou. Z Garcíu Fernándeza by bol García F. a plné znenie zostane v úradnom zázname.
Čo dve priezviská dávajú ženám a čo nie
Jedno je isté. V hispánskej tradícii si žena svoje priezviská necháva celý život a jedno z nich dostanú jej deti. Alfaro pre BBC Mundo hovorí, že dvojité priezvisko dáva váhu aj tomu, čo človek zdedil po matke.
Rovnosť oboch strán sa však končí pri poradí, ako ukazuje schéma vyššie. Prvé tradične stojí priezvisko otca a dieťa odovzdáva ďalej len svoje prvé. Matkino priezvisko tak vydrží jednu generáciu: deti ho ešte nesú, vnúčatá už nie. Mendozský web Unidiversidad to hovorí jednou vetou: otcovská identita sa odovzdáva a drží, materská sa rozplýva.
Toto sa mení. Poradie dnes vo viacerých krajinách volia rodičia a zmena sa zdôvodňovala práve rovnosťou. Zatiaľ je však hlavne v pravidlách. Jediné čísla, ktoré máme, sú z jednej argentínskej provincie, a tam rodičia dávajú na prvé miesto takmer vždy priezvisko otca, hoci si môžu vybrať.
Druhá výhrada mieri na de. Je kritizované ako znak toho, že žena patrí mužovi. Jedna zo žien z Bogoty, s ktorými hovorili Deere a León, spomína na kamarátky, ktoré vraveli: nie som ničia, svadbou sa nestávam ničím majetkom. Pre ňu samu to taký význam nemalo a de používa ďalej.
A ešte raz história. Podľa de Hoza mala dvojica priezvisk dokladať dedičské nároky a „čistotu krvi“. Alfaro pripomína inkvizíciu, ktorá pri obvinených pátrala po všetkých štyroch starých rodičoch. Dvojica priezvisk teda pre rovnosť nevznikla.
Žena v hispánskom svete o priezvisko svadbou neprichádza. Na prvom mieste tradične stojí otcovo a čoraz viac krajín necháva poradie na rodičoch. Druhé priezvisko sa v ďalšej generácii stráca.
Ako sa kto volá a ako sa na to opýtať, patrí k prvým veciam, ktoré sa v španielčine učia, v skupinových kurzoch aj pri individuálnej výučbe.
- Zloženie mena, poradie priezvisk, abecedné radenie, svadobné de, zložené mená a domácke podoby: Real Academia Española a Asociación de Academias de la Lengua Española, Ortografía de la lengua española (2010), oddiely Antropónimos españoles, Apellidos, Alfabetización de antropónimos, Personas a Formación y grado de sustantividad de los hipocorísticos.
- Prečo dve priezviská, kde všade sa používajú a čím sa líši Argentína a portugalčina: Paula Rosas, Por qué en España y muchos países de Latinoamérica usamos dos apellidos, BBC News Mundo, 16. 12. 2024; hovorí v ňom genealóg Antonio Alfaro de Prado.
- Druhé priezvisko namiesto prvého: Sebastián Mariner Bigorra, Antropónimos en Lexicografía clásica bilingüe, Minerva 2 (1988), s. 37–43.
- Ako sa opýtať a ako osloviť: Real Academia Española, heslo apellidar a heslo señor v Diccionario de la lengua española, a Las formas de tratamiento v El buen uso del español; heslo apellidarse v Diccionario del español de México (El Colegio de México); Jorge Fernández Jaén, Los verbos „llamarse“ y „apellidarse“, Revista de Investigación Lingüística 22 (2019), s. 95–123. Apellido paterno a apellido materno: Primera Hora (Portoriko).
- Pôvod priezvisk: Prudencio Bustos Argañaraz, Orígenes de los apellidos hispanoamericanos, Real Academia Matritense de Heráldica y Genealogía; Jaime de Hoz Onrubia, La identidad personal en el tránsito de la Edad Media a la Moderna en la Corona de Castilla, dizertácia, UNED 2016; Gabriel M. Verd, ASJU 16 (1982); Ramón Menéndez Pidal a A. Tovar, Boletín de la Real Academia Española 42 (1962); I. M.ª Echaide, Euskera VIII–IX (1963–64).
- Voľba poradia priezvisk: David Namen Baquero, La reciente normatividad referente al orden de los apellidos en Colombia, IUSTA 59 (2023), s. 57–75.
- Argentina: Unidiversidad (Universidad Nacional de Cuyo), 4. 3. 2026, čísla matriky provincie Mendoza; La Capital, 31. 7. 2024 (Santa Fe); výklad argentínskeho ministerstva spravodlivosti Ley simple.
- Svadobné de: Carmen Diana Deere a Magdalena León, Revista de Estudios Sociales 84 (2023); jazyková poradňa Universidad de Piura, „de“ García; María del Pilar Montes de Oca Sicilia, El arcaico apellido de casada, Excélsior, 4. 1. 2019; Ignacia de Pano, La señora Gómez de Sánchez, Vozpópuli, 5. 3. 2024 (názorový stĺpček).
- Portugalsky hovoriace krajiny: Felipe van Deursen, Dos Moreira Salles aos Silva, a origem dos sobrenomes no Brasil, BBC News Brasil, 25. 2. 2025; Instituto dos Registos e do Notariado, Composição do nome (Portugalsko); Lucas Alberto Guido, A indicação ou atribuição do nome do registando a figurar no assento de nascimento, RECIMA21 5/1 (2024), o Angole; Júlio Machele, Nomeando e registando nomes dos changana e ronga no sul de Moçambique colonial, Axé UNILAB 1/2 (2025), s. 199–212; Janifer Nunes da Fonseca a Léia Cruz de Menezes Rodrigues, Estudo dos antropônimos guineenses, UNILAB; podiel neviest, ktoré prijali manželovo priezvisko, podľa denníka O Globo (údaje brazílskych matrík, január 2026).
- Diakritika v priezviskách: Ortografía de la lengua española (2010), oddiely La mayúscula y los signos diacríticos a La acentuación gráfica de los antropónimos; Real Academia Española, Tilde en las mayúsculas a heslo tilde v Diccionario panhispánico de dudas; jazyková poradňa Universidad de Piura, Acento en apellidos a Tildes en los apellidos del DNI.
- České právo: zákon č. 301/2000 Sb., o matrikách, mene a priezvisku; zákon č. 270/2021 Sb.; zákon č. 269/2021 Sb., o občianskych preukazoch; zákon č. 329/1999 Sb., o cestovných dokladoch; české ministerstvo vnútra, Základy matričního práva (2022) a INFORMACE č. 1/2022; prepis znakov podľa prílohy č. 1 nařízení vlády č. 594/2006 Sb. a INFORMACE č. 2/2025.
- Meno v pase: ICAO, Doc 9303, Machine Readable Travel Documents, 8. vydanie (2021), časť 3 a časť 4.
Časté otázky
Prečo sú v španielčine dve priezviská?
Ktoré priezvisko je po otcovi a ktoré po matke?
Ktoré z dvoch priezvisk sa používa, keď stačí jedno?
Ako sa po španielsky opýtať na priezvisko?
Prečo majú niektorí ľudia priezvisko v dokladoch bez dĺžňa?
Mení sa v španielsky hovoriacich krajinách priezvisko po svadbe?
Čo znamená de v hispánskom priezvisku?
Môže mať dieťa v Česku dve priezviská po oboch rodičoch?
Prechyľuje sa hispánske priezvisko v českých dokladoch?
Témy článku Varianty španielčiny Začíname
Zdieľať článok
Čo čítať ďalej
Sprievodca
Ktorú španielčinu sa učiť?
Tú, ktorú máš poruke. Španielčina je polycentrický jazyk: každá z dvadsiatich jeden krajín má svoj variant a všetky sú správne. Zlú sa naučiť nedá.
Sprievodca
Je španielčina ťažká?
Pre Čecha je španielčina ťažšia než angličtina a výrazne ľahšia než čeština pre cudzinca. Zaujímavejšie než súčet hodín je, kde má ktorý jazyk ťažkú časť.
Sprievodca
DELE, alebo česká štátna jazyková skúška?
DELE vydáva Instituto Cervantes a platí po celom svete, česká štátnica sa začína až na B2. Čo ktorá obsahuje, kde sa v Brne skladá a kto ju uznáva.