Je španielčina ťažká?

Závisí od toho, s čím ju porovnávaš — a hlavne na ktorej úrovni. Pre českého hovoriaceho je španielčina ťažšia než angličtina a výrazne ľahšia než čeština pre cudzinca. Zaujímavejšie než ten súčet je však rozloženie: každý z tých troch jazykov má tú ťažkú časť inde.

Tri jazyky, tri tvary

Graf ukazuje, koľko hodín štúdia treba na jednotlivé úrovne. Angličtina a španielčina sú počítané pre českého študenta, čeština pre cudzinca, ktorý sa ju učí. Pri španielčine platia tie isté hodiny aj pre Slováka. Čeština tu vystupuje ako cudzí jazyk — teda nie tak, ako ju poznáš ty. Východiskový výrez sa končí na B2, pretože to je úroveň, s ktorou sa dohovoríš v práci aj na cestách; druhé tlačidlo dopočíta aj C1 a C2.

Angličtina: ľahká na začiatku, zradná na konci

Angličtina je z troch jazykov najľahšia tam, kde sa študent rozhoduje, či pri nej zostane — na A1 až B1. Tridsať hodín na A1 je naozaj málo a tá skúsenosť sa zovšeobecní: „angličtina je jednoduchá“. Pomáha tomu aj to, že ju človek počuje z filmov, z hudby a z internetu, takže časť hodín odpracuje bez toho, aby si to všimol.

Najťažšie veci však na študenta ešte len čakajú, a to až za B2: frázové slovesá, idiómy, členy, predložkové väzby a výslovnosť, ktorá sa nedá odvodiť z pravopisu. Preto sa anglická čiara hore ukladá: posledné dve úrovne zaberú dokopy šesťsto hodín, teda viac než celá cesta na B2.

Preto aj toľko ľudí roky tvrdí, že „vie po anglicky“, a pritom sa roky nepohnú z miesta. Väčšina z nich sa učiť neprestala, len došli tam, kde krivka mení tvar, a odtiaľ je každý ďalší krok oveľa dlhší než tie predchádzajúce.

Čeština: celá gramatika hneď na začiatku

Čeština má opačný problém. Študent sa hneď na A1 a A2 musí stretnúť prakticky s celým gramatickým systémom — sedem pádov v troch rodoch, čísla, vzory, vidy, a to všetko skôr, než stihne povedať jednoduchú vetu o sebe. Nedá sa to odložiť: bez pádov sa nedá postaviť ani „jdu do obchodu“.

Sto hodín na A1 je viac než trojnásobok angličtiny. Práve odtiaľ pochádza povesť, že čeština je jeden z najťažších jazykov sveta — a zakladá sa na tom, čo študent zažije v prvom roku, nie na celkovom súčte.

Zaujímavé je, že hore sa ten pomer vyrovnáva. Medzi C1 a C2 potrebuje čeština päťsto hodín a angličtina tristopäťdesiat: stále viac, ale nie trojnásobok. Najťažšia je teda čeština hlavne na začiatku.

Španielčina: rovnomerný svah

Španielčina sa nespráva ani ako jedna, ani ako druhá. Nemá začiatok zadarmo ako angličtina — výslovnosť sa musí od prvej hodiny robiť poriadne, slovesá sa časujú a rody sú povinné od začiatku. Nemá však ani múr ako čeština: nič nepríde naraz a od A2 vyššie nie je žiadny stupeň niekoľkonásobne dlhší než ten predchádzajúci.

Pravopis je takmer fonetický, takže čo sa napíše, to sa aj prečíta. Slovná zásoba je pre Čecha aj pre Slováka z veľkej časti priehľadná cez latinčinu a cez angličtinu. A gramatika sa dávkuje postupne: prítomný čas, potom minulé, potom subjunktív — každá úroveň pridá jednu veľkú vec, nie desať.

Výsledkom je krivka bez zlomu. Ťažká časť španielčiny nie je ani na začiatku, ani úplne hore, je rozprestretá po celej ceste — a tempo sa vďaka tomu dá odhadnúť vopred. Z A1 na A2 je to 120 hodín, na B1 a na B2 po 180, na C1 potom 250 a na C2 350. Kto zvládol A2 v nejakom tempe, na B1 pri tom istom tempe potrebuje asi o polovicu času viac, nie desaťkrát toľko.

Takže ťažká, alebo nie?

Španielčina je stredne náročný jazyk a do použiteľného stavu sa dá dotiahnuť skôr, než si väčšina ľudí myslí. Na B2, teda na úroveň, s ktorou sa dohovoríš v práci aj na cestách, treba 520 až 550 hodín. To je zhruba o stotridsať hodín viac než pri angličtine a o štyristo menej než pri češtine.

Čo „ťažké“ znamená u teba, závisí hlavne od dvoch vecí, ktoré nie sú v žiadnej tabuľke: koľko cudzích jazykov už ovládaš a ako pravidelne sa k jazyku dostaneš. To prvé skracuje hlavne A1, to druhé rozhoduje o všetkom ostatnom.

Kam ďalej

Koľko času to zaberie konkrétne tebe, si vypočítaš v sprievodcovi o tom, ako dlho trvá naučiť sa po španielsky — je v ňom kalkulačka, ktorá počíta s dochádzkou, domácou prácou aj so zabúdaním medzi lekciami. Prečo sa španielčina v rôznych krajinách líši, a pritom zostáva jedným jazykom, vysvetľuje článok o tom, ktorú španielčinu sa učiť.

Čo sa na ktorej úrovni vie, opisuje stránka jazykových úrovní. Začať sa dá v skupinovom kurze alebo individuálne — a ak nevieš, kam sa zaradiť, jazykový pohovor je u nás zadarmo.